Počas prebiehajúcich zemných prác na statickom zabezpečení objektu mlyna v habánskom dvore v Sobotišti našla jeho majiteľka na rôznych miestach v interiéri a v hline vyvezenej z interiéru sedem mincí. Informoval krajský pamiatkový úrad v Trnave na svojej oficiálnej webovej stránke.

Nájdené mince v Sobotišti / Foto: Matúš Sládok

Habánsky dvor v Sobotišti vznikol v polovici 16. storočia juhozápadne od vtedajšieho intravilánu obce pri existujúcom mlyne. K významným budovám sa popri mlyne, krčmy (kľúčiarne), kaplnky a zvonice s hodinami zaraďuje radnica.

Dvojpodlažný objekt sa nachádza v centre dvora na severnej strane námestíčka a využíval sa ako spoločensko-správne centrum miestnej komunity. Je takmer obdĺžnikového pôdorysu s charakteristickou vysokou sedlovou strechou ukončenou murovanými štítmi. V roku 2011 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Počas prebiehajúcich zemných prác na statickom zabezpečení objektu našla jeho majiteľka v auguste tohto roku na rôznych miestach v interiéri a v hline vyvezenej z interiéru 7 mincí – denár Mateja II. z roku 1616, denáre Ferdinanda II. z rokov 1626, 1627 a 1630, denár Leopolda I. z roku 1682, 10 halier Františka Jozefa I. z roku 1909 a československý 20 halier z roku 1921.

Denáre boli vyrazené v kremnickej mincovni. Archeológovia KPÚ Trnava počas obhliadky našli detektorom kovov ďalšiu mincu – bližšie neurčené falzum denára zo 17. storočia. K ďalším dôležitým nálezom z interiéru radnice zaraďujeme neskorostredovekú keramiku.

Súbor mincí je svedectvom o vzniku a vývoji stavby radnice dokladajúcej život uzatvorenej spoločenskej skupiny žijúcej v bratskom dvore. Mince sú zatiaľ jedinými známymi presne datovanými archeologickými nálezmi z územia Pamiatkovej zóny Sobotište.

zdroj: www.pamiatky.sk / Eva Šabíková, Matúš Sládok

Habáni prišli na Slovensko z Moravy v 16. st.

 Sobotište Habánska architektúra   foto: mapio.net / Filip Jurovatý

Od polovice 16. storočia sa na Západnom Slovensku usádzajú novokrstenci – Habáni, náboženskí exulanti z Moravy, kam prišli prevažne z územia Rakúska a Nemecka.

Exil novokrsteneckých spoločenstiev s územia Moravy súvisí s vydaním reštrikčných zákonov v roku 1545, ktoré ich prinútili usadzovať sa na priľahlom území nábožensky tolerantnejšieho Uhorska, kde podľa osobitných princípov spoločenského života zakladali tzv. bratské dvory.

V ďalších rokoch, až do roku 1622, kedy Moravu po bitke na Bielej hore a následnej rekatolizácii Moravy a Čiech definitívne opustili, vznikli na západnom Slovensku ďalšie Habánske obce. Po roku 1622 tu Habáni žili vo vyše tridsiatich obciach. Ich počet sa v tom čase odhaduje na 20 – 30 tisíc osôb.

Najstarší bratský dvor na území Slovenska vznikol v roku 1546 práve v obci Sobotište.

Pôvod majú v Nemecku, odkiaľ museli počas reformácií utiecť. Habáni žili v samostatných sebestačných komúnach – haushabenoch s vlastnou hospodárskou samosprávou. Známi boli svojou remeselníckou zručnosťou, najmä v oblasti keramiky.

VIAC TU:  http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/467-po-stopach-habanov-v-sobotisti